Mária Montessori

Mária Montessori sa narodila 31.8.1879 v Chiaravalle v Taliansku. Stala sa prvou lekárkou v Taliansku a v rokoch 1896-1898 ako asistentka poverená vedením oddelenia pre slabomyseľné deti na psychiatrickej klinike v Ríme. Lekárske ošetrovanie dopĺňala výchovnými prostriedkami. Roku 1898 sa stala riaditeľkou ústavu pre učiteľov pomocných škôl a svojou metódou docielila v cvičnej škole pre duševne zaostalé deti prekvapivé výsledky.

Po experimentálne psychologických a pedagogických štúdiách skúšala svoje poznatky tiež so zdravými deťmi, pre ktoré založila v Ríme (1907) svoj prvý ústav ako Domov detí (Casa dei bambini) tento ústav bol určený pre deti od 3-7 rokov. Hlavnou myšlienkou jej výchovy bolo: zamestnávať deti vhodnými predmetmi (tzv. didaktický materiál) takým spôsobom, aby ich spontánne využívali na primerané úlohy. Takto sa dopracovala k svojej „samovzdelávacej metóde.“ Dieťa sa má učebným materiálom privádzať do takých situácii, aby sa spontánne sústredilo po stránke samoučiacej samovýchovnej.

Od roku 1911 zavádzala Montessori zásady svojej metódy tiež na normálnych štátnych materských základných niekde aj na stredných školách.

Dieťa a jeho výchova

Montessori plne doceňuje význam výchovy v najútlejšom veku jeho života Od úsvitu jeho života je potrebné sa starať o potreby jeho duše.“ Dieťa je ako všetky ľudské bytosti slobodná osobnosť. Má v sebe odlesk a dôstojnosť Stvoriteľovho Ducha, ktoré nemôžu byť ničím zmazané.“ Úlohou dieťaťa bude vykonať veľkú prácu, kým sa stane celým dospelým človekom. Potreba činnosti u dieťaťa je takmer silnejšia ako potreba jesť. Dajme deťom náležité predmety a uvidíme ako sa z neuspokojeného trpiteľa stane radostný pracovník.

Materská škola

Všetko je tam zariadené premerane pre detský vek a detskú pohyblivosť. Deti sa tam môžu slobodne pohybovať, starajú sa o čistotu, upratovanie a poriadok. Súčasťou je ihrisko, záhrada a pre väčšie deti aj dielňa.

Didaktický materiál

Vhodným didaktickým materiálom, ktorý má byť umiestnený v detskom prostredí, dáva Montessori podnet k činnosti bez priameho zásahu dospelých. V dieťati sa prebúdzajú sily k sebaovládaniu a k sociálnej podriadenosti. Materiál má byť vždy riadne uložený na svojom mieste. Vychovávateľ pripraví materiál a predvedie ako sa má používať, potom ustúpi do pozadia a pozoruje aby mohol zasiahnuť ak to bude potrebné. Montessori mala dojem, akoby predmety ktoré dávala deťom k práci a hre boli kľúčom k naťahovaniu hodín: stačilo len trochu kľúčom otočiť a hodiny už išli ďalej sami

Sloboda dieťaťa

Montessori horlivo žiada a propaguje slobodu dieťaťa. Tou si predstavuje spontánny vývoj jeho rozumových a mravných síl a ostro kritizuje zviazanosť dieťaťa v škole, v ktorej je aktívny poväčšine učiteľ a dieťa ma nehybne sedieť v lavici a počúvať. Deti tiež prirovnáva Montessori k našpendleným motýľom v múzejnej zbierke. Dieťa rastie a dospieva v človeka pôsobením božskej sily, podobne ako sa stvoriteľským zásahom stalo dieťaťom. Výchovné zasahovanie do tohto procesu je iba nepriame, sme tu len na to aby sme životu ktorý prišiel na svet poskytli potrebné prostriedky k jeho vývoju, ak to vykonáme, ostáva nám len s úctou čakať na vývoj nami podnietený.

Nech sa len život slobodne rozvíja v hraniciach dobra a my to len pozorne sledujme, to je celé naše poslanie. Možno si pri ton spomenieme na Ježišove slová: Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im a zdôrazníme spolu s ním: nezabraňujte im ísť, keď im nebudeme prekážať v ich slobode, oni prídu.

Keď sú deti slobodne ponechané pri svojej práci a svojich výkonoch, predchádza sa neporiadku a všetkému čo je poriadne sa dáva najširšie pole prejavu. Výsledky až prekvapia. Deti pracujú s netušenou chuťou s pokojom a vyrovnaním. Tak rešpektuje Montessori slobodu dieťaťa, ale reguluje ju s nastavením hraníc.

Disciplína

Metóde Montessori, sa vytýka nedostatok zmyslu pre disciplínu. Ktokoľvek však videl školu Montessori bol prekvapený, že v miestnosti kde pracuje toľko detí môže byť taký pokoj. Kto si zvykol na myšlienku, že štvorročné deti kričia, všetko čoho sa dotknú rozbíjajú, vo všetkom im treba posluhovať, pozoruje s údivom ako obratne deti prestierajú na stôl, pričom nič nerozbijú ani nerozlejú kvapku vody. „Napriek veľkej slobode, ktorú sme im poskytoval, deti pôsobili dojmom neobyčajnej umiernenosti. Pracovali potichu, každé s sústredilo na svoju prácu. Na pokyny učiteliek reagovali s prekvapivou rýchlosťou. Raz sa mi jedna učiteľka zverila: „robia všetko presne ako im poviem. Začínam cítiť veľkú zodpovednosť za každé slovo ktoré im poviem.“

Odmeny a tresty sú zrušené. Iba deti ktoré sa vymykajú disciplíne, sú oddelené od ostatných, ale tak aby na nich videli a dostanú hračky ktoré majú najradšej. Jedná sa s nimi láskavejšie oproti ostatným deťom. Dieťa si postupne uvedomovalo aké má výhody byť s ostatnými a chovať sa ako oni.

Vo vývoji poslušnosti rozoznáva Mária Montessori tri stupne. Na prvom dieťa nepočúva, pretože nevie ako to má urobiť. Na druhom zdá sa už, že dieťa pokynu rozumelo, a snaží sa vyhovieť, ale nie vždy sa mu to podarí. Na treťom stupni dieťa už počúva ochotne a rado, pretože už vie ako to má urobiť

Výchovné – učebné zásady

Vychovávateľ má byť k zverencom láskavý, ba až roztomilý. Ale byť roztomilý v tom zmysle ze sa prispôsobuje prianiu druhých, ak je treba oželie pri tom svoje vlastné prianie: takú roztomilosť treba deťom ukazovať. Dobrý učiteľ by mal byť trpezlivý. Môžeme povedať : ak sme plní ohľadu k deťom, jednáme s nimi zdvorilo, chováme s ak nim ako si prajeme aby sa iní správali k nám – budeme mať pevný výchovný základ a podáme im príklad dobrej výchovy. Po didaktickej stránke zdôrazňuje Montessori pri vyučovaní najviac stručnosť, jednoduchosť a vecnosť. Vyhýbať sa preto zbytočným slovám. Všetko podávať prosto, jednoducho, nezložito a pravdivo, Osobnosť učiteľa zostane v pozadí, v popredí je vec na ktorú sa má sústrediť celá pozornosť.

Náboženstvo

Montessori bola presvedčená, že duša dieťaťa je bližšie k Bohu ako duša dospelých. Veď sám Ježiš nám ukazuje dieťa ako vzor. „veru hovorím Vám kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.

Metóda cirkvi a metóda Montessori

Pápež Benedikt XV. Dal 21.11.1918 „svojej milovanej dcéra Marii Montessori“ zvláštne požehnanie aby svojou vedeckou pedagogikou čo najviac prispela k dobru mládeže. Nedá sa uprieť blahodarné pôsobenie tohto požehnania. Treba však uznať aj vplyv prirodzený. Jej metóda s metódou katolíckej cirkvi je veľmi podobná spôsobom ako sa v praxi zhodujú s psychológiou človeka.

  • Vhodné prostredie – žiadna inštitúcia nerozumie lepšie aké je dôležité prostredie pre kultúru duše, viac ako katolícka cirkev. Každý katolícky kostol je špeciálne vhodným prostredím, ktoré napomáha individuálnemu rozvoju náboženských vlôh. Prepojenie s kláštormi kde sa niečo odpiera – u montessori cvičenie ticha a iné formy sebaovládania
  • Didaktický materiál – každý kto príde do montessori školy je obyčajne prekvapený ako deti pracujú s materiálmi ktoré si sami vyberajú z políc, po práci ich, vracajú naspať na miesto. Podobne v kostole ako niekto obracia pozornosť k oltáru, iný k sochám, obrazom, ružencom, kľakajú prežehnávajú sa. Neznalý situácie si myslí že rozptyľujú svoju duchovnú sústredenosť, rovnako ako v montessori školách, že sa dieťa rozptyľuje množstvom materiálov a nemôže sa povzniesť do výšin rozumovej oblasti
  • Od zmyslového k nadzmyslovému – cieľom tu nie sú predmety samé, ale reakcie ktoré vyvolávajú. Je tu analógia s pôsobením sviatosti ktorá je vonkajším znamením neviditeľnej milosti. Účinky sviatosti nemusia byť známe hneď po ich prijatí, no neskôr sa prejavia zvlášť v boji proti hriechu. Podobne správne použitie materiálu vedie dieťa k rozvoju intelektuálnych schopností a to postupom ktoré si ani samo dieťa neuvedomuje
  • Sloboda vo voľbe osobného zamestnania – v katolíckom kostole majú veriaci voľnosť výberu pobožnosti: niekto sa modlí ruženec, iný krížovú cestu, alebo sa pripravuje na sv. spoveď, či rozjíma pred oltárom Panny Márie alebo svätostánkom. Podobne v škole Montessori sa dá dieťaťu podrobné predvedenie materiálu a je mu daná sloboda ako a a kedy chce danú pomôcku použiť. Tiež cirkev poučuje dieťa čo najsvedomitejšie ako sa má pripraviť k sv. spovedi, a k sv. prijímaniu, ale necháva na jeho slobodnú voľbu kedy chce tieto sviatosti prijať. Svätý Don Bosco ani pri najväčších sviatkoch netrval na povinnom spoločnom prijímaní sviatosti. Katolícka cirkev nevychováva svojich členov nútením alebo hrozbami, skôr sa spolieha na milosť Božiu ktorá pôsobí na každého jednotlivca. V Montessori školách nie je intelektuálny rozvoj vynucovaný.

Dušou metódy Márie Montessori je princíp školy praktického života ale podmienený náboženským ovzduším. Celú jej prácu na poli náboženskej výchovy a výuky vyjadril J. Collins: všetka snaha Montessori smerujú k tomu aby náboženstvo bolo vyučované ako život, ktorý sa musí prežívať.

Jej pedagogická metóda bola rozšírená do celého sveta, bola viackrát nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Šírením svojej metódy sa obrátilo alebo navrátilo ku kresťanstvu veľa ľudí po celom svete napríklad Američanka Mary Pyle ktorá bola jej tlmočníčkou 10 rokov, neskôr známa ako jedna z duchovných detí sv. Pátra Pia, ktorá do svojej smrti žila v San Giovanni Rotondo, kde pomáhala najmä zahraničným pútnikom.

Mária Montessori zomrela 6.5.1952 v Holandsku v dedinke Nordwijk–aan–Zee . podľa svojho priania je pochovaná pri tamojšom katolíckom kostole. Na náhrobnom kameni sú napísané slová: „Prosím, milé deti, vy všetky, ktoré môžete, budujte so mnou mier medzi ľuďmi na celom svete.“

Na pamätnej tabuli jej rodičov v Ríme je napísané: „Maria Montessori podľa vlastného želania odpočíva ďaleko od milovanej vlasti, ďaleko od svojich milých, ktorí ležia tu, ako svedok univerzality práce, ktorá z nej urobila občianku sveta.“

Spracované podľa knihy Dr. Františka Tomáška: Činná škola v náboženském vyučování s ohledem na metodu Marie Montessoriové (1940 Matice cyrilometodějská )