Rozvíjanie daru viery u detí v Katechéze Dobrého pastiera

Niekoľko slov o katechéze dobrého pastiera

Koncepcia náboženskej výchovy Sofie Cavalletti „La Catechesi del Buon Pastore“ [Katechéza Dobrého pastiera] vznikla v Ríme v 50. rokoch minulého storočia. Ide o celistvý program náboženskej výchovy pre deti od 3 do 12 rokov, ktorý je výsledkom dlhodobých skúsenosti získaných s deťmi na celom svete. Pozorovanie správania detí z rôzneho socio-kultúrneho prostredia, rovnako ako ich duchovných potrieb a vývojových možností umožnilo objektívny výber obsahu a spôsobu jeho odovzdania.

Sofia Cavalletti pri vytváraní koncepcie náboženskej výchovy ťažila z didaktiky vypracovanej Máriou Montessori pre výchovu a vzdelávanie detí v predškolskom a mladšom školskom veku. Zdôrazňuje sa v nej najmä nutnosť zvážiť špecifický proces, ako deti poznávajú. Ten spočíva v zbieraní skúseností prostredníctvom zmyslov a ich zdokonaľovanie, vo výchove k stíšeniu a koncentrácii a v sledovaní tzv. Období zvýšenej citlivosti.1

Osobný prínos Sofie Cavalletti a tiež mnohých spolupracovníkov sa týka vytvorenia novej metódy odvodenej z biblickej a liturgické výchovy, ktorú nazvala “ metóda znamenia“.2 Tým, že vychádza z poznania dieťaťa, jeho situácie a výchovných podmienok, rovnako ako to, že sa opiera pri výbere obsahu o Bibliu, tradíciu a v nej zvlášť liturgiu, napĺňa dva základné katechetické princípy uvedené vo Všeobecnom Direktóriu pre katechézu : „vernosť Bohu a vernosť človeku“ (VDK, čl. 145, 149, 178) .3

Katechéza detí v predškolskom a mladšom školskom veku plní tiež výchovnú funkciu, ktorá spočíva v „rozvíjaní takých ľudských hodnôt, ako je dôvera, nezištnosť, darovanie seba samého, prosba, radostná účasť, ktoré tvoria základ života z viery“ .4 Má tiež iniciačnú funkciu , uvádza do kresťanského života, ktorý začína krstom. Iniciačný proces zahŕňa dve fázy. V prvej z nich je nadväzovanie osobného vzťahu s Bohom, prebúdza sa náboženské cítenie detí a je im ponúknutá pomoc pri vytváraní správneho obrazu Boha. V druhej fáze je dieťa uvedené do sviatostného života a života v spoločenstve Cirkvi. To sa deje v zhode s VDK, podľa ktorého má byť náboženská formácia malého dieťa založená na výchove k modlitbe a uvádzanie do Svätého písma (VDK, čl. 178).

Vyššie uvedené úlohy katechézy vyznačujú smer, ale aj etapy rozvoja daru viery u detí. Nadväzovanie osobného vzťahu s Bohom má úzku súvislosť s vytváraním obrazu Boha a výchovou k modlitbe – viď nižšie. Je to cesta hlásania, načúvanie a následného dávania odpovede. Týmto spôsobom Sofia Cavalletti pomáha deťom v rozvíjaní daru viery.

1. Vytváranie obrazu Boha v katechézach Dobrého pastiera

Prvým a prirodzeným prostredím výchovy dieťaťa je rodina, v ktorej zakúša lásku, záujem a starostlivosť. Proces vytvárania obrazu Boha je úzko spätý s obrazom otca a matky, so zakúšaním dôvery, priateľstva a lásky v kontakte s najbližšími a okolím, a s pozorovaním sveta a získavaním informácií o ňom.5 Dieťa, ktoré žije v atmosfére viery (modlitba s rodičmi, slávenie sviatkov, spoločného jedla), prirodzeným spôsobom objavuje existenciu transcendentna, buduje svoj vzťah s Bohom a vytvára si jeho obraz. Je potrebné poznamenať, že tieto skoré zážitky nie sú jediným faktorom ovplyvňujúcim otvorenosť dieťaťa pre Boha.

Dieťa v predškolskom veku hľadá Boha, ktorý je Láska. V prvých rokoch života je dieťa otvorené pre starajúca lásku. V tejto fáze sa vyvíja religiozita materského typu, ktorá sa mení a dopĺňa v súvislosti s rastom dieťaťa. Jeho vývojovú potrebou je žiť v atmosfére lásky a prijatia. Až po splnení týchto potrieb sa rodí „základná dôvera“, ktorá navodzuje harmóniu medzi dieťaťom a svetom. Máme tu teda na jednej strane skúsenosti dieťaťa s láskou zo strany rodičov (nie je vždy pozitívne), na druhej strane potrebu lásky. Ak v katechéze vychádzame z porovnania lásky k matke a otcovi s láskou k Bohu – „Boh ťa miluje ako mama a otec“, môžeme posilniť negatívny obraz Boha, ktorý trestá či prebúdza v dieťati strach. Ak sa však odvolávame priamo na obraz Boha, ktorý je Láska, a umožníme dieťaťu, aby samostatne objavovalo Božiu prítomnosť vo svojom živote, nadviazalo s Ním osobný vzťah, bude uspokojená jeho duchovná i vývojová potreba. Prijatie posolstva a nové skúsenosti dovolia dieťaťu, aby hľadalo analógie v živote – nie je mu to vnucované dospelými ľuďmi. Pre katechézu Dobrého pastiera (ďalej KDP) nejde iba o formálne požiadavky.

Dieťa v predškolskom veku je zvláštnym adresátom Božieho posolstva, je však potrebné brať ohľad na jeho kognitívne, duševné a emocionálne schopnosti. Mnoho rokov prebiehali diskusie na tému výberu obsahu a metód hlásania Božieho slova. Uvažovalo sa aj o tom, či by pri katechéze mali byť použité texty priamo z Písma svätého; ako pripraviť deti, aby boli schopné texty pochopiť; alebo ktoré perikopy sú pre deti vhodné. Bolo poukázané na to, že niektoré z textov môžu byť prekážkou vo vytváraní obrazu Boha.6 Náboženská formácia detí, ako sa uvádza aj vo VDK, má byť založená na uvádzaní do Svätého písma; formovanie obrazu Boha má spočívať v „objavovaní jeho prítomnosti a pôsobenia v ľudskom živote a vo svete okolo dieťaťa“ .7 To sa má diať v kontakte s Písmom svätým, ktoré je knihou viery. V katechéze by nemali byť biblické texty nahradené inými. Pri výbere textov je však potrebné prihliadať na vek adresátov, ich vývoj, duchovné potreby a pripravenosti.

Zbigniew Marek, SJ uvádza, že objavovanie tajomstva Boha by malo obsahovať štyri základné obrazy, ktoré ukazujú Božie pôsobenie. Ide o: Boha Stvoriteľa, Boha prísľubov (zmluvy), Boha Spasiteľa a Boha prítomného medzi ľuďmi.8 Tieto obrazy nám poskytujú orientáciu, aké biblické texty by sme mali pre deti vyberať. Odporúča sa tiež, aby bol proces utvárania obrazu Boha u detí v predškolskom a mladšom školskom veku založený na osobe Ježiša Krista – vteleného Boha. V závislosti na výbere obsahu a metódy rozlišujeme katechézu teocentrickou alebo christocentrickou (christocentricko-trojičnú), ktoré sú úzko spojené s uvedenými obrazmi Boha.9

Ktorý obraz používa Katechéza Dobrého pastiera?

Na základe analýzy obsahu posolstva odovzdávaného v KDP možno povedať, že na prvom stupni, ktorý je určený pre deti v predškolskom veku, má biblická katechéza charakter christocentrický a katechézy týkajúce sa liturgie a úvodu do sviatostí charakter christocentricko-trojičný. Až na druhom a treťom stupni, čiže pre deti od 6. do 12. roku života, získava katechéza charakter teocentrický.

S. Cavalletti sa vo svojom programe opiera o liturgiu a Písmo, ktoré vhodným spôsobom približuje deťom, rešpektujúc ich slobodu a vývojové potreby. Na základe pozorovaní zistila, že deti sú schopné odkryť význam textov, ktoré niečo naznačujú, a nie tých, ktoré popisujú biblické dejiny. Konštatuje, že deti predškolského veku nie sú schopné „vyčítať teológiu“ (odhaliť posolstvo ukryté v textoch – pozn. Red.) Ukrytú v textoch Starého zákona. Môžu však ľahko uchopiť sled udalostí, čo nás môže mylne ovplyvniť vo výbere textov. V dôsledku toho sa môže stať, že ak ponúkneme dieťaťu podobný text z Biblie príliš skoro, môže sa pre dieťa stať „príbehom“ a „udalosť raz osvojená ako, história ‚takto zostane, aj keď dieťa vyrastie“ .10 Ak adresát nie je schopný pochopiť posolstvo textov Biblie, musia byť odložené na neskôr. Preto v KDP pre deti vo veku od troch do šiestich rokov nie sú ponúkané texty, ktoré popisujú „históriu“, najmä zo Starého zákona.11 Navyše sa zdá, že je nebezpečné najmladším deťom čítať texty o stvorení, prvotnom hriechu, potope, pretože tieto udalosti sú popísané jazykom, aký poznajú z rozprávok, a môžu sa tak posilniť predstavy, ktoré vedú k zlému obrazu Boha.

Texty, nad ktorými sa zastavujeme s predškolskými deťmi, sa týkajú osoby Ježiša, ktorý sa im stane ich prostredníctvom blízkym. Za základný text bolo pre tieto deti vybralo podobenstvo o dobrom pastierovi (Ján 10,1-16). Keďže v tomto podobenstve nachádzame niekoľko aspektov lásky Boha k človeku, môžeme povedať, že obsah nie je vyčerpaný v priebehu jedného roka katechézy dieťaťa, ale v ďalších vekových obdobiach sa k nemu katechéta vracia, vždy s dôrazom na iný aspekt. Toto podobenstvo vytvára pre predškoláka obraz Boha, ktorý „pozná svoju ovcu menom“, je prítomný, stará sa o ňu, vedie ju, volá, chráni. V prvej fáze dieťa rozvíja religiozity materského typu, lebo potrebuje tento obraz Boha. Vďaka objavovanie lásky Boha k dieťaťu, osobnému prežitku a nadviazanie osobného vzťahu s Bohom je uspokojená potreba lásky. Bez ohľadu na skúsenosti je dieťa schopné preniesť svoju náboženskú skúsenosť na najbližšie okolie.12

Po šiestom roku života začína dieťa vedome rozpoznávať dobro a zlo. V rovnakom podobenstve začína objavovať, že pastier, ktorý starostlivou láskou hľadal stratenú ovcu, je zároveň ten, ktorý odpúšťa. Ďalším obrazom formovaným v priebehu dospievania sa stáva Ježiš, ktorý „odovzdal svoj život“ a je vzorom k nasledovaniu pre mladého človeka, ktorý hľadá hrdinské ideály, je otvorený ostatným ľuďom a potrebuje život v spoločenstve.

Obraz Boha prísľubov (zmluvy) a Boha prítomného medzi ľuďmi je v tejto koncepcii vytváraný tiež skrze naratívny texty z Ježišovho života, a to napriek skutočnosti, že niektorí náboženskí pedagógovia varujú pred tým, aby boli – najmä malým deťom – predkladané niektoré texty rozprávajúcej o Ježišovi , o jeho moci v súvislosti s jeho činmi a tiež udalosti týkajúce sa jeho narodení. Vidia tu nebezpečenstvo ich doslovného, ​​a teda „magického“ (zázračného a zároveň čarovného) chápanie, ktoré môže oneskoriť alebo dokonca blokovať náboženský vývoj dieťaťa. Preto tiež boli v katechéze pre najmenšie deti vynechané texty o Ježišových zázrakoch vzhľadom na magické myslenie detí v tomto veku. Naratívne texty o Ježišovom živote, ktoré svedčia aj o jeho zázrakoch, sú deťom čítané v celku, a to od troch rokov. Je nutné, aby deti boli vopred pripravené na ich prijatie, a tiež je potrebné, aby samotné texty boli správne prezentované. Naratívnym textom z obdobia Ježišovho narodenia preto musí predchádzať rozjímanie niektorých proroctiev z knihy proroka Izaiáša, ktorá dieťa uvádzajú do tajomstva vtelenia. Kto bude predpovedaným Svetlom? Kým bude dieťa, ktoré bude volať Emmanuel? Ak bude teológie obsiahnutá v prorockých i naratívnych textoch predvádzané deťom týmto spôsobom, bude im umožnené, aby ju samy objavovali a nezastavili sa na obyčajnom rozprávaní o neobvyklých udalostiach pri Ježišovom narodení. Rodí sa Syn Boží, nie je to teda obyčajná udalosť. Napĺňa sa prísľub daný človeku Bohem. S. Cavalletti varuje pred príliš syntetickým, skratkovitým alebo parafrázovaným odovzdávaním biblického textu. Podľa jej názoru tvorí vytváranie syntéz a budovanie predstáv (koncepčnosť) druhú etapu v procese myslenia, a preto od nich nemožno začínať. Dieťa v predškolskom veku ešte nie je v tejto fáze procesu myslenia, preto by sa mu malo umožniť, aby bolo v kontakte so zdrojom. Je to najcennejšie moment náboženskej skúsenosti, ktorého zanedbanie spôsobí, že je dieťa nútené veriť dospelému, ktorý mu v dobrej viere predkladá takúto syntézu.13 Týmto spôsobom sa predíde určitým procesom prijímania poznatkov, ktoré nezodpovedajú úrovni ľudskej zrelosti. Obraz Boha Stvoriteľa, darca života, si ich dieťa schopné utvárať, až keď vie používať kategórie času a priestoru. Okolo šiesteho roku života dieťa začne klásť otázky o pôvode sveta. Utváranie obrazu Boha tu môžeme uchopiť rôznymi spôsobmi. Skôr spomínané štyri obrazy Boha určite nestačia pokryť všetko, kým je Boh, lebo On pre nás zostáva tajomstvom. Avšak tieto obrazy ukazujú smer, ktorým sa má katechéza vydať. Toto zasvätenie do kresťanského života má pomáhať deťom stále znovu objavovať Božiu prítomnosť v jeho činoch, pretože to je jediný spôsob, ako sa mu človek môže priblížiť a nadviazať s ním osobný vzťah. Katechéza dobrého pastiera vychádza z hlásania kérygmy 14, ktorá je východiskovým bodom pre uvedenie do modlitby. Modlitba je totiž odpoveďou človeka na Božie volanie.

2. Výchova k modlitbe v katechézach Dobrého pastiera

Modlitba a sviatosti posilňujú kresťanský život, ktorý začína v okamihu krstu. Modlitba nie je len najstaršou a najstabilnejšou formou náboženského života človeka, ale aj podmienkou vytvoreniea vzťahu s Bohom a dôležitým činiteľom v rozvoji jeho viery. Výchova k modlitbe je základnou úlohou katechézy s deťmi. Modlitba je pre nich hlavným prejavom viery, prostriedkom na dosiahnutie milosti a posily pre ich duchovný život, kým sa nebudú plne zúčastňovať sv. omše. 15 Deti sa učia modliť v kontakte s blízkymi, a preto je dôležité zahrnúť ich do náboženského života rodičov. Týmto spôsobom deti prichádzajú do styku s Bohom. S. Cavalletti podčiarkuje významnú úlohu rodiny pri vedení detí k modlitbe. Rodičia majú viac príležitostí ako katechéti podporovať takéto správanie detí, ktoré sa môže stať spontánnou modlitbou, vyjadrením vďačnosti Bohu, všímaním si jeho pôsobenia a vďakou za krásny svet.16Modlitba je dialógom. O stretnutí môžeme hovoriť iba v prípade, že nastane skutočný dialóg medzi Bohom a človekom. Úloha katechétu je iniciovať a vytvárať podmienky, aby takéto stretnutie mohlo prebehnúť. Vzhľadom k tomu, že sa často verí, že modlitba je pre človeka zvláštnym okamihom, sústredí sa pozornosť na jeho úsilie a výsledky. Presúva sa dôraz z Boha na človeka a zabúda sa, že iniciátorom a zdrojom tohto náboženského aktu je Boh. V dialógu s Bohom človek počúva a odpovedá. V tom spočíva „návod“ ako vychovávať k modlitbe. Proces duchovného vývoja dieťaťa začína tým, že počúva hlásanému posolstvo, a preto je tak dôležité vyberať si správne biblické texty a tie dobre prezentovať. Ony sú pre dieťa východiskovým bodom pre zodpovedanie otázok. Úlohou katechétov je diskrétne sprevádzať dieťa, čo okrem iného spočíva v tom, aby vybratý text, rozprávajúci o dejinách spásy, urobil pre dieťa aktuálnym. Dieťa má pocítiť, že tento dávny príbeh je jeho príbehom, na ktorom sa teraz podieľa. To k nemu hovorí Boh a ono môže odpovedať. Podobným spôsobom čítame s deťmi podobenstvo. Nielen to o dobrom pastierovi, ktoré v dieťati jasne evokuje túžbu hovoriť s Ježišom, ktorý ho pozná menom, ale aj podobenstvo o Božom kráľovstve. To budí v dieťati údiv a úžas nad tajomstvom kráľovstva, nad jeho mocou a prítomnosťou v ňom a okolo neho. A tieto pocity vedú k vyjadreniu vďačnosti. Okrem biblických textov sú zaraďované témy o krste, ktoré veľmi reálnym spôsobom ukazujú lásku Boha k človeku, ktorý sa ukazuje ako darca mnohých darov. Dieťa, ktoré sa chová a myslí konkrétne, ľahko číta liturgické znamenia, ktoré sú viditelnými znameniami Božej prítomosti, Boha s ktorým sa môžeme rozprávať. Cavalletti varuje pred tým, aby sa deti učili modlitebné formulky príliš skoro. Dieťa musí najprv zistiť, že modlitba nie je mechanickým vyslovovaním pripravených formuliek, často neadekvátnych situáci, ale ide o rozhovor s Bohom. Samozrejme musí byť dieťaťu zabezpečiť vhodný jazyk na to, aby mohlo spontánne formulovať svoje výpovede. V tomto ohľade S. Cavalletto vidí užitočnosť formuliek. Upozorňuje na potrebu ukazovať deťom ich rozmanitosť a pripomínať, že týmito slovami sa môžeme modliť v konkrétnych situáciách (ide o fragmenty biblických textov). Týmto spôsobom formujeme vedomie dieťaťa, že modlitba má prúdiť zo srdca. Pamäťové opakovanie formuliek síce umožňuje dieťaťu používať ich za všetkých okolností, ale nevyžaduje žiadne úsilie a zaangažovanie. Táto modlitba vychádza iba z mysle a môže viesť k duchovnej lenivosti.

Počas katechézy malé dieťa zistí, že existuje Boh, ktorý s ním hovorí. V prvom rade počúva jeho slová a až neskôr, keď s ním nadviaže osobný vzťah, mu môže odpovedať, žiť týmto slovom. Modlitba, ktorá je rozhovorom medzi Bohom a dieťaťom, má intímny, tajomný rozmer, ku ktorému my dospelí nemáme prístup. Modlitba detí sa môže stať „miestom overenie našej práce v tom zmysle, že ak je chudobná a prázdna, znamená to, že posolstvo nebolo podané z našej strany dobre“ .17 V tomto prípade je potrebné, aby sme zlepšili svoju prácu, a nie opravovali modlitbu detí.

Záver

Rozvoj daru viery u detí je dlhotrvajúci proces, ktorý prechádza rôznymi etapami spojenými s ich vývojovými možnosťami a duchovnými potrebami. Katechéza Dobrého pastiera ukazuje, ako dieťa prežíva Božiu prítomnosť vo svojom živote a ako môžeme podporiť jeho duchovný rozvoj. Prvou etapou je hlásanie kerygmy a umožnenie dieťaťu, aby počúvalo, rozjímalo a odkrývalo, kým je Boh. Náboženská výchova pomáha dieťaťu tiež na to, aby mohlo Bohu zodpovedať v modlitbe a účasťou na liturgii. Božie Slovo, modlitba a liturgia posilňujú život viery.

Autor: Barbara Surma

Z poľského originálu preložila: sr. Doubravka Mazancová, KMBM

http://www.cestykatecheze.cz/casopis/2013-1/Rozvijeni-daru-viry-u-deti-v-Katechezi-dobreho-Pastyre.html

Poznámky:

1 SURMA, B. Pedagogika Montessori – podstawy teoretyczne i twórcze inspiracje w praktyce. Łódź: Palatum, 2008. 
2 CAVALLETTI, S. Il potenziale religioso del bambino. Descrizione di un’esperienza con bambini da 3 a 6 anni. Roma: Città Nuova, 1981, s. 161–170. 
3 V ČR: KONGREGACE PRO KLÉRUS. Všeobecné direktorium pro katechezi. Sekretariát ČBK, 1998. (Zkratka: VDK). 
4 MAREK, Z. (red.) Bóg w przedszkolu i szkole. Kraków: WAM, 2000, s. 45. 
5 KUCZKOWSKI, S. Bóg rodziców – Bóg dzieci. Horyzonty Wiary (1990) 2, s. 41–50. 
6 MAREK, Z. Rozwój teorii religijnego wychowania dziecka w wieku przedszkolnym w Polsce w latach 1945–1990. Kraków: WAM, 1994. 
7 MAREK, Z. Bóg w przedszkolu i szkole, s. 89. 
8 Tiež s. 94. 
9 Poznámka redakcie: Teocentrismus: zameraný na Boha, na jeho slávu, vyvolenie Bohem, službu Bohu apod. Christocentrismus: v centre pozornosti je Ježíš Kristus. Trinitární christocentrismus: Ježíš – Syn Boží v kontextu Boží Trojice – On je vyslán Otcem a doprovázaný Duchem svätým a ukazuje na Otca. Antropocentrismus: ve strede pozornosti je človek, vycháza z jeho zkúsenosti a zkúsenosti ľudského spoločenstva. 
10 CAVALLETTI, S. Potencjał duchowy dziecka. Kraków: WAM, 2001, s. 131. 
11 SURMA, B.; BIEL K. Ja jestem dobrym Pasterzem. Przewodnik metodyczny do katechezy Dobrego Pasterza dla dzieci od trzeciego do piątego roku życia. Łódź: Palatum, 2011. 
12 CAVALLETTI, S. Formazione religiosa e fanciullezza, Vita dell’Infanzia (1979) 3, s. 17–19. 
13 CAVALLETTI, S.; GOBBI, G. “Io sono il buon Pastore”. Quida per il catechista. I anno. Perugia: Taueditrice, 2006, s. 14–15. 
14 Pozn. red.: Kerygma je jádrom viery, poselstvom o Božej láske k človeku. Jeho stredom je veľkonočné tajomstvo Ježiša Krista, slávené na svätej omši. 
15 CAVALLETTI, S. Potencjał duchowy dziecka, s. 149. 
16 CAVALLETTI, S. „Io sono il buon Pastore”, s. 46.